adminSkoro pred sto rokmi od potopenia Titanicu, počas noci 13. januára 2012, ďalší plávajúci raj sa dostal do pasce kvôli tme a ľadovej vode. Len počas niekoľkých minút neautorizovaný a riskantný manéver spravil 53 metrovú dieru do trupu lode, čím sa 4000 pasažierov ocitlo v okamžitej panike. Tejto katastrofe sa dalo predísť. Noc, počas ktorej zbytočne vyhaslo 32 životov a tisícom ľuďom navždy zmenilo životy. Noc, kedy ilúzia nepotopitelného luxusu sa stretla chladom a tvrdou realitou mora. Píše sa 13. január 2012. Ľudia z celého sveta nastupujú na obrovskú výletnú loď Costa Concordia. Je začiatok zimy, obloha je čistá a veje slabý vietor, čo predpovedá perfektný večer na nekonečnú zábavu a na obdivovanie nádherného západu slnka. Loď sa nalodila na sedem dňovú plavbu z mesta Civitavecchia blízko Ríma. Na lodi na nachádza 4 229 výletníkov a posádka z 60 rôznych krajín sveta. Costa Concordia predstavovala inžinersky zázrak, luxusný plávajúci palác a symbol 21. storočia z éry mega lodí. Táto loď nebola navrhnutá len na prepravu ľudí z jedného prístavu do druhého, ale bola samotnou destináciou.
Začiatok Costa Concordie
Costa Concordiu dokončili v roku 2006. Stála okolo 450 miliónov eur. Jej rozmery boli ohromujúce. Jej dĺžka predstavovala 290,20 metra, čo je skoro dĺžka troch futbalových ihrísk. To z nej urobilo najväčšiu taliansku výletnú loď, ktorú postavili v danom období. Druhého septembra 2005 ju oficiálne spustili na vodu.
Costa Concordia sa nalodila na prvú plavbu za obrovskej pompéznosti a vytvorila nový štandard pre plavbu na Stredozemnom mori. Na ubytovanie návštevníkov bola loď vybavená 1500 kabínami. Päťsto kabín malo súkromné balkóny s výhľadom na more. 58 prémiových kabín ponúkalo rozsiahle súkromne verandy. Pasažieri mali k dispozícii štyri obrovské bazény. Terasa okolo bazéna mala tiež päť víriviek a obrovské kinové plátno, ktoré hralo najúspešnejšie filmy pod holým nebom.
Požadovalo sa tiež obrovské logistické úsilie, aby denne nakŕmili 4000 ľudí. Loď sa mohla pochváliť piatimi reštauráciami, počnúc viacposchodovými večernými sálami až po jednoduchý bufet. Pri kormidle stál kapitán Francesco Schettino, skúsený námorník, ktorý pracoval pre Costa Crociere (spoločnosť, ktorá vlastnila loď Costa Concordia) od roku 2002. V roku 2006 ho povýšili na kapitána. Bol to spoločenský a veselý muž, ktorý mal dobré vzťahy s členmi posádky.
O 21:30 sa kapitán Schettino vracia na kapitánsky mostík, avšak jeho pozornosť je nebezpečne rozdelená. Pripojila sa k nemu mladá moldavská tanečnica Dominika Cermortanová, s ktorou mal kapitán tajný romantický pomer. Jej neautorizovaná prítomnosť na riadiacom mostíku v tú noc spôsobila škandál.
Kapitán Schettino preberá ručnú kontrolu nad Costou Concordiou a nariaďuje, aby loď plávala nebezpečne blízko k toskánskemu ostrovu Giglio a vykonala takzvaný pozdrav z lode. Sail-by salute alebo pozdrav z lode je námorná tradícia, pri ktorej sa loď úmyselne odchýli od vopred určenej trasy, aby sa plavila extrémne blízko k brehu alebo prístavu. Cieľom tohto aktu je vzdať hold určitému miestu alebo človeku na pevnine, prípadne jednoducho pripraviť veľkolepú šou pre ľudí, ktorí ju sledujú z pobrežia. Týmto šoumenstvom a ľahkomyseľným správaním kapitán ohrozil životy všetkých pasažierov.
Kapitán spravil tento pozdrav z lode, aby spravil dojem na vrchného čašníka, ktorého rodina žila na ostrove, a taktiež aby vzdal hold kapitánovi z Costa, ktorý už bol na starobnom dôchodku. Schettino riadil loď podľa zraku počas noci a tiež ju riadil nebezpečnou rýchlosťou 15 uzlov. Schettino priniesol 114 tonovú obrovskú loď príliš nebezpečne blízko k pobrežiu. O 21:45 si to kapitán uvedomil, avšak bolo prílišne neskoro, lebo loď sa vyrútila priamo na Les Colletes. Nariadil zložité odbočenie do pravej strany, aby spravil rotačný pohyb od skál. Rotačný pohyb sa podaril a prešiel útes, ale masívna 291 metrová loď spôsobila tvrdý rotačný pohyb navonok, čo malo za následok silné poškrabanie proti skalám. O 21:46 škoda dosahovala katastrofické rozmery. Obrovskátrhlina rozrezala časti lode 4,5,6 a 7. V týchto častiach sa nachádzali lodne, dieselové motory a hlavné generátory. Stačili len tri minúty na to, aby milióny litre mrznúcej morskej vody zaplavilo miestnosti s motormi. Loď okamžite stratila všetok elektrický prúd ako aj pohon. Žiarivé, kolosálne zábavne miesta sú ponorené do celkovej tmy. Teraz môžeme Costa Concordiu prehlásiť za mŕtvu loď. Unáša ju len vlastná hybnosť (sila) na Stredozemnom mori. Ide len o elektrickú poruchu s jedným naším generátorom, ale situácia je pod kontrolou. Tomto momente sa naši technici snažia situáciu napraviť. Prosím zostaňte pokojní a budeme Vás informovať, keď budeme mať viac správ. Ďakujeme za Vašu pozornosť.
Avšak realita bola iná. Najväčšia ujma sa dostavila, keď sa masívne plavidlo začalo hrôzostrašne nakláňať na pravú stranu. Vnútri v obrovských jedálňach gravitácia všetko ovládla. Ťažká jedálenská súprava, poháre a fľaše sa začali rozbíjať ako padali dole. Pasažieri si uvedomili bezprostredne nebezpečenstvo a v panike sa začali driapať cez tmavé chodby do svojich kabín, aby si zobrali záchranné vesty.
Viac prekvapivá ako nehoda samotná bola Shettiniho (ne)reakcia. Počas viac ako jednej hodiny loď nabrala obrovské množstvo vody a začala sa vážne nakláňať. Shettino zľahčoval vážnosť situácie. Napriek tomu, že ho hlavný inžinier varoval, že vodotesne časti lode boli zaplavené vodou a loď bola odsúdená na záhubu, Shettino váhal, aby rozozvučal poruchovú signalizáciu.
Toto kritické oneskorenie stálo vzácny čas, čo znamená, že pokým bol vydaný rozkaz na opustenie lode, Costa Concordia sa naklonila tak kriticky, že polovica z jej záchranných člnov sa nedalo bezpečne spustiť na vodu.
Namierili sme si to ku strmšiemu kopcu. Nechceli sme byť na druhom konci. Tak sme šli hore ku časti, ktorá bola vo vzduchu. Pokúšal som sa dostať dole záchranné člny. Avšak kvôli nakloneniu lode sme ich nedokázali dať dole.
Kompletná evakuácia Costa Concordie sa mohla vykonať pod 30 minút. Schettino čakal a vytvoril prostredie, kde bolo nemožné použiť všetky dostupné záchranné člny.
Posádka výletnej lode, z ktorej väčšina boli zamestnanci v pohostinstve, kuchári alebo zabávači boli bezradní pretože mnoho z nich nerozprávalo rovnakým jazykom ako ich pasažieri, ktorých sa pokúšali zachrániť. Costa Concordia fungovala podľa rozvrhu nalodenia, čo vyžadovalo od pasažierov, aby prešli núdzovým cvičením v priebehu 24 hodín od nalodenia. Núdzové cvičenie slúžilo na to, aby sa pasažieri oboznámili, kde sa nachádzala ich stanica – zhromaždisko osôb alebo kde sú ich záchranné člny. Skoro 700 pasažierov nastúpilo ten deň v Civitavecchia. Takže stovky ľudí na palube nemalo poňatia, kde je ich stanica na zhromaždenie osôb na palube 4 alebo ako si správne navliecť záchranné vesty.
Absencia povinného výcviku bola predzvesťou katastrofy. Pobrežná hliadka vzdialená 29 kilometrov na talianskej pevnine dostávala prvé správy o nešťastí. Ironicky, núdzové volania neprišli od velenia lode, ale od panických pasažierov, ktorí používali svoje vlastné mobilné zariadenia. Keď sa dispečeri konečne dovolali kapitánovi Schettinimu cez rádio, on zľahčoval celú situáciu. Nevyužívajúc 20 kritických momentov predtým ako konečne priznal, že loď je odsúdená na zánik.
O 22:42. sa rozozvučal Všeobecný núdzový poplach.
Zaznel oficiálny rozkaz na opustenie lode. Mučivé neskoré volanie, ktoré prichádza o hodinu po počiatočnom náraze. Morská tradícia ako aj medzinárodne právo prikazuje, že kapitán musí byť poslednou osobou, ktorá opustí potápajúce sa plavidlo. Avšak, Schettino opustil Costa Concordiu v záchrannom člne, pokým stovky vystrašených pasažierov a posádka boli stále uväznení v tme.
Defalco: Počúvajte, Defalco z Livorna. Rozprávam sa s kapitánom?
Schettino: Áno, dobrý večer, sir.
Defalco: Povedzte mi svoje meno, prosím.
Schettino: Som kapitán Schettino.
Defalco: Schettino?
Schettino: Áno.
Defalco: Počúvajte, Schettino, na palube sú ľudia uväznení. Teraz choďte s Vaším záchranným člnom. Nachádza sa pod predkom lode na pravej strane. Tam je rebrík. Nastúpte do malého člna, choďte na loď a povedzte mi, koľko je tam ľudí. Je to jasné? Ja zaznamenávam tento rozhovor. Kapitán Schettino, ja Vám niečo poviem. Hovorte nahlas!
Schettino: Tak, loď je teraz….Na som na prednej časti lode.
Defalco: Prikryte mikrofón s Vašou rukou a hovorte hlasnejšie. Položte Vašu ruku pred mikrofón a hovorte hlasnejšie. Dobre?
Shettino: Veliteľ, v tomto momente, je loď naklonená.
Defalco: Rozumiem. Sú tam ľudia, ktorí vystupujú z malých člnov. Vy pôjdete s tým malým člnom v protismere. Dostanete sa na loď a poviete mi, koľko ľudí sa tam nachádza. A čo majú na palube, dobre? Poviete mi či sú tam deti, ženy alebo ľudia, ktorí potrebujú špeciálnu pomoc a Vy mi poviete číslo z každej tejto skupiny, je to jasné? (kričí cez rádio) Pozrite sa, Schettino, Vy ste sa mohli zachrániť pred morom, ale ja nedovolím, aby Vám toto prešlo. Ja spravím Váš život nočnou morou. Choďte na palubu. Do pekla!
Schettino: Prosím, pane zo zdvorilosti…..
Defalco: Nie, žiadna zdvorilosť. Teraz choďte na palubu a ubezpečte ma, že ste tam. (na palube lode)
Schettino: Ja tam idem so záchranným člnom. Ja som pod. Ja som nikam nešiel. Ja som tu. Pod tu.
Defalco: Čo robíte, kapitán?
Schettino: Ja som tu aby som skoordinoval záchranné člny. On ich koordinuje (práve teraz)
Defalco: Ja som tu. Skoordinujte záchranné člny na palube lode. Odmietate?
Schettino: Nie, neodmietam.
Defalco: Odmietate ísť na loď, kapitán?
Schettino: Nie, nie. Ja tam nejdem.
Defalco: A povedzte mi, že prečo tam nejdete?
Schettino: Ja tam nejdem, lebo ďalšia záchranná loď zastavila.
Defalco: Choďte na palubu! Je to rozkaz! Nemusíte spraviť ďalšie vyhodnotenie. Vy ste vyhlásili, že ste opustili loď. Teraz ja rozkazujem. Choďte na palubu.
Na palube bolo cítiť okamžite psychologický posun. Tenké pozlátko luxusnej dovolenky vyprchalo a namiesto toho sa nahradil prvoradým a zúfalým bojom o prežitie. Pre 4200 ľudí na palube sa inštrukcia smerovania k zhromaždisku na palube 4 sa stala otázkou života a smrti. Navigovanie cez loď sa zrazu stala nočnou morou. Obrovské neónom osvetlené chodby sa stali nebezpečným a šmýkajúcim sa lievikom. Podlahy sa stenami a naopak[DK1] . Schodiská, ktoré predstavovali elegantnú tepnu lode, sa teraz premenili na strmé a šmýkajúce sa útesy. Pasažieri, ktorí sa poslušne vrátili do svojich kabín na nižšej strane alebo na ľavom boku lode sa zrazu ocitli v pasci alebo v labyrinte nakloneného metálu a stúpajúcej vody. Aby prežili, museli sa vyšplhať sa hore v celkovej tme.
Tlačenica násilne rozdelila rodiny. Kvôli záchranným vestám vypukli bitky. Keď niektorí pasažieri videli chaotické a zlyhávajúce nasadenie záchranných člnov, tmu a mrznúcu vodu Tyrénskeho mora radšej ako by čakali na záchrannú čln, stovky ľudí spravilo hrôzostrašné rozhodnutie a skočili priamo z paluby do mora plávajúc beznádejne k nepatrným svetlám ostrova Giglio.
V prípade Costy Concordie sa proces zhromažďovania začal neskoro, čo malo za následok, že bolo náročnejšie zhromaždiť pasažierov, pretože loď sa už začala nakláňať.
Následne bolo ťažké dostať pasažierov do záchranných člnov a pustiť ich na more.
O 23:40 talianská pobrežná hliadka začína obrovskú záchrannú akciu. Do čiernej noci nasadila člny a helikoptéry. Na malom ostrove Giglio, celková populácia 800 ľudí, sa zobudila a ponáhľala sa k prístavu s dekami a zásobami, aby pomohli obetiam. Mario Pellegrini, starosta ostrova Giglio, naskočil do člna v tme a išiel k stroskotanej lodi, vyťahujúc pasažierov z vody a aby koordinoval záchranu ostatných pasažierov. Ja som si uvedomil, že tam nebola žiadna koordinácia. Nikto nedával príkazy. Skutočná hrôza a panika začala, keď sa loď prudko naklonila.
Počas noci sa odohrala búrlivá, ale masívna záchranná akcia. Nakoniec bezpečne doviezli skoro 4000 vystrašených pasažierov a členov posádky ku skalnatému ostrovnému brehu. Pohľad na Costa Concordiu odpočívajúc na jej pravej strane v plytkej vode, sa stal nezabudnuteľný symbolom v súčasnej námornej tragédie. Tragédia si vyžiadala 32 životov. Nezmyselná strata, ktorá pramenila z jedného ľahkovážneho rozhodnutia.
[DK1]Nejako upresniť, neviem, čo ste tým mysleli.