Komplex Schönbrunn sa nachádza vo Viedni na Schönbrunner Schloßstraße 47, v 13. obvode. Postavili ho v barokovom štýle a jeho objednávatelia boli Leopold I a Maria Theresa. Prvá písomná zmienka o Schönbrunne je z roku 1642. V minulosti Schönbrunn reprezentoval cisársku nádheru a symbol Hasburgskej slávy.
Celý komplex Schönbrunnu má rozlohu 120 hektárov a celé Monako by sa zmestilo do jej rozlohy – 52 000 metrov štvorcových. Názov Schönbrunn je odvodený od spojenia Schöner Brunnen, čo doslova znamená „krásna studňa“. Schönbrunn bol zapísaný do Svetového dedičstva UNESCO v roku 1996. Natáčali tu trilógiu Sisi a jeden diel Komisára Rexa, Die Tote von Schönbrunn (Mŕtva zo Schönbrunnu). V minulosti navštívili Schönbrunn osobnosti ako Mozart, Bill Clinton, Richard Nixon, Henry Kissinger, J.F. Kennedy, Otto von Hasburg, princezná Margaret a Nikita Chruščov. V Schönbrunne sa konajú podujatia ako Veľkonočné a Vianočné trhy, Letný nočný koncert Viedenských filharmonikov a palácové koncerty. Pri výstavbe paláca a záhrad použili barokový štýl. História samotného paláca siaha späť do 16. storočia. Na samom začiatku bol loveckou chatou a pôvodne sa volal Katterburg. Legenda hovorí, že vládca Matej, ktorý vládol počas 16 storočia, šiel na poľovačku do viedenských lesov a našiel malý prírodný prameň. Ochutnal vodu z prameňa a povedal v nemčine: Schöner Brunnen čiže „krásna studňa“. Neskôr podobne pomenoval dokončený palác.
Pôvodnú loveckú chatu zničili tureckí votrelci počas ich neúspešného obliehania Viedne v roku 1683. Desať rokov po obliehaní Viedne požiadali neznámeho rakúskeho architekta Johana Bernharda Fischera, aby znovu postavil Schönbrunn. Nemáme veľa informácii o jeho návrhoch, pretože stavba sa nedokončila. Počas vlády Karol VI zostal Schönbrunn nedokončený. Predtým ako zomrel, daroval Schönbrunn svojej dcére budúcej vládkyne a cisárovnej Marie Terezie. V roku 1744 sa Mária Terézia rozhodla ho prebudovať a zrekonštruovať na letnú rezidenciu so všetkými jej potrebami, reprezentačnými potrebami, ale aj cieľomusadiť sa natrvalo spolu s celou jejrodinou.A vtedy sa stal Schönbrunn takým, akým ho poznáme teraz. Zo schönbrunnských budov sa riadila administratíva krajiny a pracovalo tam okolo 500 ľudí. Mária Terézia si obľúbila Schönbrunn, keď bola ešte dieťaťom. V tom období bol Schönbrunn len loveckou chatou a vládna rodina zvykla chodiť do loveckej chaty na lov do viedenských lesov. Mala veľmi rada budovu Schönbrunnu. Ak by Mária Terézia nebola, tak by sme nepoznali Schönbrunn taký, aký je dnes. Ona premenila svoje predstavy na realitu. A na to potrebovala taliansko-rakúskeho architekta Nikolasa Paccassiho. On zohráva veľmi dôležitú úlohu v histórii Schönbrunnu, pretože on postavil Schönbrunn tak, ako ho poznáme dnes. Prestavba Schönbrunnu predstavovala obrovský projekt, pretože priebeh renovácie znamenalo, že samotný palác musel byť rozšírený a Nicolas Paccassi bol do veľkej miery za to zodpovedný. Mária Terézia napísala v liste, že Nicolas Paccassi je architektom, ktorý rozumie jej plánom a tiež ich dokáže zrealizovať. Predpokladáme, že on rozobral vnútro v strede budovy na prízemí. Rozobratie paláca predstavovalo veľké riziko, pretože všetko padalo dole. Nicolas Paccassi zobral všetky steny preč, aby spravil chodbu, ktorá viedla z nádvoria do záhrad. Čo on spravil, bolo veľmi riskantné. Pôvodná budovala mala len dve poschodia a teraz má tri.Výška izieb na prízemí bola približne osem metrov a architekt ich znížil na päť.Nicolas Paccassidokázal vsunúť celé poschodie do Schönbrunnu. Bez zmien na vonkajšej štruktúre budovy a centrálnej časti paláca by nebola tanečná sála, ktorá si zachovala pôvodnú výšku.Obrázkové plány architekta pre Schönbrunn zahrňovali 1441 izieb v 175 metrov širokom symetrickom paláci. Architekta ovplyvnil nový štýl, ktorý sa vtedy prehnal Európou v polovici 18. storočia. Vnútro paláca je hlavne v rokokovom štýle, ktorý poznáme ako obdobie Márie Terézie. Daný štýl môžete vidieť vo všetkých izbách. Pre obdobie svetelného rokoka je charakteristické živosť a plnosť života. Je to v podstate opak baroka, čo zvyklo byť veľmi intenzívne symetrické a tmavé.
Všetky ozdoby sú asymetrické. Ak by táto izba bola postavená v barokovom štýle, tak by ste boli schopní všetko rozkrájať na dve časti a všetko by pasovalo do seba.
Nadmerným ornamentom a dekoráciou izba vyzerá nádherne a je to skutočný luxus.
Vládkyňa Mária Tereza a jej manžel František I. pridali k palácu prístavbu, ktorá je najznámejšou viedenskou atrakciou a priťahuje 2 milióny ľudí ročne a ide o zoologickú záhradu, ktorá bola postavená v roku 1752 a zahŕňa niektoré staré maštale v administratívnej budove. To je miesto, kde si vládca šiel pozrieť zvieratá a kde sa konali oslavy. František I. stojí za nápadom zoologickej záhrady, z ktorého chcel spraviť symbol moci a bohatstva Hasburgovcov.
Zoologická záhrada patrila medzi najmodernejšie svojho druhu od prvej do druhej polovici 18. storočia. Považovali ju za nevyhnutnosť, pretože reprezentovala Hasburgovcov. Hasburgovci boli jedna z najbohatších dynastií v Európe a museli vlastniť niečo výnimočné. Presne nevieme aké zvieratá sa tam nachádzali, ale v literatúre sa hovorí, že to boli dovezené zvieratá. Prevažne vodné vtáky a iný druh vtákov. Museli sa tam nachádzať opice, papagáje, exotické ovce a kozy, jelene a soby. Zimnú záhradu tiež postavilNicolas Paccassi. Zimná záhrada bola dokončená okolo roku 1756 a Mária Terézia ju používala ako sklad pre rastliny, ktoré zbierala po celom svete. Dnes sa v Zimnej záhrade usporadúvajú koncerty klasickej hudby. V roku 1772 miestny architekt Johann BaptistHagenauer naplánoval impozantnú pamätihodnosť Gloriette. Stavali ju 3 roky a považujú ju za prvú budovu postavenú v klasickom štýle v Rakúsku a dokončili ju v roku 1775. Postavili ju, aby si pripomenuli výhru Rakúska v Bitke pri Kolíne. Spojenci zničili časť Gloriette počas Druhej Svetovej Vojny, avšak ju zrekonštruovali v roku 1947. Určitý čas býval v Schönbrunne aj samotný cisár Napoleon. Zapríčinila to Bitka pri Wagrame, ktorá spôsobila, že Viedeň obsadili Francúzi a rakúsky vládca bol povinný nechať Napoleona používať polovicu Schönbrunnu.
Do roku 1848 porazili Napoleona a Rakúsko malo nového vládcu Františka Jozefa. On si vybral Schönbrunn ako obľúbené sídlo a delil sa o palác so svojou manželkou vládkyňou Alžbetou z Rakúska, ktorú poznáme ako Sisi. Jeden z ich trvalých odkazov v Schönbrunne je veľkolepý Palmovník – domov Ríšskej Botanickej Zbierky. Plány postaviť Palmovník započali okolo roku 1860, keď staré zelené domy celkovo zhnili a potrebovali znovu postaviť. Palmovník stavali dva roky a otvorili ju roku 1882.
Počas Druhej Svetovej Vojny Schönbrunn záhrady boli prístupne pre verejnosť. Ľudia vo Viedni používali tieto miesta ako miesto denno-dennej normality, kde mohli prežívať radosť. 19. februára 1945 palác zbombardovali americké lietadlá. Hlavná budova dostala priamy zásah.